F IČÍM na DREVE

U KÁŽKY A INÉ

J

A KCIE A FOTO

R

A J VY CHCETE FUJARU?

 

Didgeridoo
www.didge.sk

 

FIČÍM NA DREVE

Som rád , že ste sa odvážili nahliadnúť do tejto časti. Alebo ste len zvedaví čo som tým myslel, že „FIČÍM na DREVE“. Slovo fičať slangovo znamená asi to čo znamená ,ja som sa rozhodol pomenovať týmto slovesom túto časť najmä preto aby som zvýraznil môj vzťah ku drevu. Nič hlbšie pod tým nehľadajte.

A ČO SOM ZAČ?

Znie to neseriózne a možno trochu neúctivo ale opak je pravdou a pravdou je aj to že sa volám Jakub Šaray. Do dreva rýpem od štrnástich rokov a vôbec ma to neprešlo ani na strednej drevárskej škole vo Zvolene, kde som vyštudoval odbor výroba hudobných nástrojov. Toto obdobie považujem za obdobie najintenzívnejšieho duševného rastu aký som mohol do teraz vnímať. Juraj Danihel do mňa napumpoval odhodlanie, chuť a pomohol mi nájsť vo mne akýsi povraz, ktorého sa mám držať a ťahať ním na ceste životom. Slovo ĎAKUJEM tu znie ako klišé ale v tej podstate viem, že nevychádzam s nášho spoločného vzťahu ako ten čo len prijal , ale aj ako ten čo odovzdal. Ten čo odovzdal Jurajovi pocit z dobre vykonanej práce, keď sa mu podarilo naviesť na dobrú cestu mňa a zopár ďalších čo fičia na dreve.

Po absolvovaní drevárskej , kde som sa venoval zväčša výrobe a oprave sláčikových nástrojov, som okúsil život vysokoškoláka na Technickej univerzite vo Zvolene, kde som vyhľadával Martina Čulíka ako včela peľ a spoznával jeho názory a postrehy pričom sme si časom sadli ako kamaráti. Netreba dodávať že všetky seriózne práce na hudobné nástroje aké som na VŠ robil som konzultoval práve s Martinom.

Ach áno a na záver v časti o sebe by som mal spomenúť veľa super vecí, ktoré robia moje nástroje výnimočné, a Ach áno nechce sa mi. Názor si vytvorte sami, nakuknite do časti výroba alebo  ukážky a iné

Výroba Fujary

Je treba si uvedomiť že, fujara a šesť dierková píšťalka fungujú na rovnakom princípe. Vzduchový stĺpec s konštantnou dierou kruhového prierezu po jeho dĺžke, tvorí tón tak typický pre tieto nástroje. Netvrdím, že by neznel tón vzduchového stĺpca s inou geometriou ale znel by inak. Mal by iné zastúpenie vyšších a nižších harmonických a prejav nástroja by bol odlišný. Preto ak chceme aby nástroj známy ako fujara znela ako fujara potrebujeme vzduchový stĺpec určitej dĺžky, s konštantným priemerom po celej dĺžke. Vzduchový stĺpec je v našom prípade rezonátor. Obal, ktorý obklopuje vzduchový stĺpec je v lepších prípadoch z dreva. Fujara je obal a zvuk nám prináša vzduchový stĺpec a tlakové zmeny v ňom. Tie tlakové zmeny spôsobujú hmatové otvory (dierky ) a tlak vzduchu , ktorý vypúšťa hráč do vzduchového stĺpca cez tónotvorné zariadenie (okienko) , ktorým je hrana rozdeľujúca určitou frekvenciou prúd vzduchu vychádzajúci z kanálika (štrbiny).Prúd vzduchu sa na hrane rozdelí v určitom pomere smerom dnu do vzduchového stĺpca a von z tónotvorného zariadenia, pričom frekvencia tohto rozdeľovania je aj frekvencia hraného tónu. Čím je vzduchový stĺpec dlhší a má väčší kruhový prierez tým je rozdeľovanie vzduchu na hrane obtiažnejšie a tým pádom je aj pomalšie a čím je pomalšie tým je frekvencia tónu nižšia. V praxi to znamená , že čím dlhšie drevo a väčší priemer vŕtania použijete na výrobu tým hlbší bude základný tón, či už fujary alebo píšťalky. Taktiež je empiricky zistené ,že väčší priemer vŕtania podporuje nižšie harmonické tóny, čiže nástroj znie pekne guľato a isto v nižších frekvenciách a naopak menší priemer vŕtania podporuje vyššie harmonické tóny čo v praxi znamená že na nástroji sú slabšie nižšie tóny ale za to stredné a vyššie sú viac počuť. Ideálne samozrejme je keď nástroj hrá v celom tónovom rozsahu stabilne a hlasno. Preto sa aj za štandart považuje pre G dur fujaru dlhú 1730 mm priemer vŕtania 29 -31 mm.

Materiál

Poznáme geometriu vzduchového stĺpca , takže nám nič nebráni v tom aby sme vybrali vhodný obal. Obalom bude drevo, pretože sa dá ľahko tvarovať. Mnohí si neuvedomujeme, že to čo pre nás je fujara, je len vlastne obal pre vzduchový stĺpec a ten môže mať rôzne podoby ale ako som už spomínal používam drevo. Materiál si vyberám podľa toho či je možné využiť napr. mäkší stržeň alebo tvar pri vŕtaní. Preto sa zameriavam najmä na drevo bazy a jaseňa. Majú taktiež príjemný vzhľad a primeranú hustotu, čo v konečnom dôsledku ovplyvňuje tvarovatelnosť dreva. Druh dreva priamo neovplyvňuje kvalitu zvuku fujary, ovplyvňuje to nepriamo a to tak že pri určitom druhu dreva môžu vznikať hladšie plochy po vŕtaní alebo aj po rezaní pri výrobe okienka čo rapidne ovplyvňuje zvuk. Drevo kmitá pri fujare len s malou amplitúdou , to čo počujeme kmitať a tvoriť tón je vzduchový stĺpec. Na výrobu vzduchového stĺpca používam tradičné lyžicové vrtáky zvané tiež nebožiece. Vďaka geometrii nebožieca a mäkkého stržňa v dreve bazy si vrták bez vybočenia zo stredu prevŕtava cestu skrz drevom.

Pri vŕtaní dreva nebožiecom je dobré pri väčších priemeroch začať vŕtať s menšími priemermi. Dôvodom je rýchlosť vŕtania a najmä kvalita odvŕtanej plochy. Rýchlosť vŕtania sa dá ešte vylepšiť tým, že budeme vŕtať drevo v čerstvom stave. Vtedy je rezný odpor voči vrtáku oveľa menší. Treba však rátať s tým, že diera sa po zoschnutí zmenší a je potrebné drevo prevŕtať znovu.

 

Sušenie

Ako sa spomínalo pri výrobe didgeridoo, tak rovnaké pravidlá platia aj tu, avšak tu je sušenie rýchlejšie, pretože sa pracuje s oveľa menšími priemermi. Pri prirodzenom sušení to je tak rok a pol až dva a pri umelom sušení to je tak dva týždne. Pre viac info kliknite v sekcii Didgeridoo na výrobu, kde nájdete časť sušenie.

Z kusu dreva nástroj

Prvom rade si zadefinujeme aké ladenie ideme vyrábať. To musí mať určitú akustickú dĺžku a priemer vzduchového stĺpca. Keď idem vyrábať Fujaru G dur z dĺžkou 1730 mm tak si pripravím drevo dlhé aspoň 1750 mm aby sa dalo z neho skrátiť v prípade že pri vŕtaní sa na začiatku diery vytvorí oválna diera čo pri ďalšom postupe, môže robiť problémy pri tesnosti klátika.

Drevo po prevŕtaní zbavíme úplne kôry a zadefinujeme si na koncoch dreva hrúbku steny. Pri vrchu to býva okolo 10 – 12 mm a pri spodku okolo 5-7 mm. Osobne dávam pri hrubom opracovaní prednosť elektrickému hoblíku, pretože na rozdiel od obojručného noža alebo veľkého hoblíka , elektrický hoblík dokáže pekne odfrézovať hrče, pričom ich nevyštiepi. Na dotvarovanie používam tzv. hobby hoblík, pričom dbám na to aby mala fujara po celej dĺžke príjemný, najlepšie okrúhly tvar. Keď je drevo dotvarované tak ako sme si na začiatku nakreslili na čelné plochy tj. od vrchu na spodok postupne sa zúčujúc pristúpime na výrobu okienka.

Tú začneme náčrtom tvaru budúceho okienka. Rozmery vám neprezradím, pretože som hľadal dlho ideál a verte mi že 12 mm šírka to nie je ani náhodou. Pri výrobe okienka je dobre začať prevŕtaním trubice v časti, kde okienko bude. Kľudne sa dá použiť 10 mm vrták pokiaľ je ostrý. Je dobre po tomto kroku začať robiť alebo si aspoň naznačiť kanálik (štrbinu), pretože kraje záseku dláta nám určia polohu okienka. Vrátime sa naspäť k okienku. Snažíme sa z diery s kruhovým prierezom vyrezať otvor pripomínajúci obdĺžnikový tvar. Následne sa vyrobí pomocou dláta a kladiva hrana, pričom dbáme na to aby sme dlátom nezasekli do protiľahlej steny. Sklon plochy za hranou by mal byť voči vnútornej stene približne 25 -30 stupňov. Pokiaľ je sklon vyšší nič sa nedeje ale uprednostňujem tento sklon. Pri výrobe okienka a kanálika nedoporučujem používať úzke pilníky ale skôr dobre nabrúsený nožík a dlátko a pre dohladenie, pokiaľ to je vôbec potrebné doporučujem použiť kus plochého drievka na ktorom je nalepený brúsny papier o zrnitosti 150 a 240.

Pristúpime potom ku výrobe klátika. Osobne vyrábam z mäkkých listnatých drevín ako lipa jelša topoľ, pretože majú menšiu tendenciu napúčať na rozdiel od tvrdých drevín, čo môže niekedy spôsobiť prasknutie fujary. Klátiky vyrábam na sústruhu lebo je dôležité aby bol tesný keď sa nabije do trubice. Na klátiku sa vytvaruje plôška, ktorej šírka zodpovedá šírke kanálika a koniec plôšky klátika sa pridvihne dreveným klinom tak aby plôška smerovala na spodok alebo stred hrany. V tomto štádiu pracujeme s výškou plôšky klátika, prehlbujeme kanálik a upravujeme steny okienka tak aby sa dosiahol kvalitný zvuk vo všetkých polohách. Dobrá fujara musí dostatočne hlasno a stabilne hrať nízke tóny a taktiež je dobré keď je v tzv. rozfuku počuť konkrétny tón a nie len „šušťanie“.

Pokiaľ nám fujara hrá tak ako nám má hrať, pristúpime ku výrobe pomocnej trubice, ktorej úloha je proste priviesť vzduch do kanálika. Odporúčam trubicu prevŕtať aspoň 14 mm nebožiecom pri fujare G dur 1730 mm. Dôvodom sú tlakové straty a taktiež prepoje ,tzv. cecúle prevŕtať aspoň 10 mm vrtákom. Keď je trubica hotová tj. ohoblovaná a má správnu dĺžku pristúpime ku vŕtaniu dier na prepoj a na miesto kde sa bude do trubice fúkať.

Trubica by sa mala zapchať s oboch strán korkom pričom by sa mal dať spodný vyberať aby sa po dlhšom hraní dala trubica vysušiť od slín. Pristúpime ku naladeniu fujary na základný tón. To sa robí tak že sa hrajú na fujare prefuky od najnižšieho až po 5-6 prefuk. Keď sú tóny podladené je dobre, pretože sa dá tón doladiť tak že fujaru od konca postupne skracujeme. Týmto je fujara pripravená na vyvŕtanie hmatových otvorov. U fujary sú z pravidla tri a ich poloha a priemer sú silno závislé od akustickej dĺžky a priemeru vzduchového stĺpca. V podstate využívam klasický vzorec, ktorý delí akustickú dĺžku na štrnásť dielov a vzniknutá vzdialenosť sa potom násobkami nanáša na trubicu pričom určuje pozíciu dierok. Dierky sa potom pomocou ladičky dolaďujú tak že sa buď zväčšuje priemer alebo znižuje výška steny v ich okolí.

Prichádzame do fázy keď už je fujara pripravená na brúsenie. Pred brúsením však zvyknem vyhladiť a vyrovnať povrch tvarovaným plechom, ktorým škrabem povrch fujary aj pomocnej trubice. Samotné brúsenie je potom rýchlejšie a minie sa menej brúsneho papiera.

Povrchovú úpravu začínam moridlom, ktoré si miešam so silných koncentrátov a kombinujem farby tak, aby som vyhovel predstave hráča. Lak používam bezfarebný na báze alkydovej živice, ktorého vzhľad je podobný olejovým lakom používaných na sláčikových nástrojoch. Výhodou však je že schne oveľa rýchlejšie a to približne 24 hodín jedna vrstva. Vnútro fujary a pomocnej trubice rovnako ošetrujem týmto lakom a nahrádzam ho tak tradičným olejom.Mám zato že to vylepšuje zvuk a vďaka tomu že olej časom uschne a stráca ochrannú funkciu je fujara bez potreby obnovovania ochrany proti vlhkosti, pretože lak tam je navždy.

© Jakub Šaray
sarayjakub [at] gmail.com
+421908379438
Šaray - Husle, Fujara a Didgeridoo aj na Facebooku